Kedykoľvek dostanem novú informáciu o personálnych rošádach na Ministerstve
zahraničných vecí spomeniem si na detskú hru, ktorú bratia Česi nazývajú
„škatule, škatule, hejbejte se…“  (Princíp tej hry spočíva v rýchlej výmene
hráčov za označenými stromami, pričom stromov je vždy o jeden menej než
hráčov).

Jednoducho zmätok nad zmätok. Napokon posúďte sami. Od júla 2010 bolo „odídených“
zhruba 100 ľudí a novo prijatých takmer toľko, ak nie viac.  Teda zvyšovanie efektivity štátnej

správy ako zo šlabikára. Najhoršie je však zistenie, že hlavným kritériom nebola odbornosť
a kompetentnosť, ale prepojenie na najsilnejšiu vládnu stranu. Dlho som si
myslela, že najvypuklejším príkladom je odbor verejného obstarávania (dnes má
viac ľudí ako pôvodne), kde prijali bez výberového konania troch nových
úradníkov, pričom ani jeden z nich nespĺňal podmienky na vydanie požadovaného
preukazu o odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie. Ale realita sa
vyvíjala ešte zaujímavejšie. Napokon posúďte sami, ktože nám to tak zažiaril na
Hlbokej ulici … Napríklad mladá herečka, moderátorka mítingov SDKÚ Tatiana Štúrová
sa stala asistentkou, Tomáš Michaľák z kandidátky SDKÚ v ostatných
parlamentných voľbách posilnil jeden z teritoriálnych odborov, príbuzný šéfa
SIS-ky Maroš Mitrík bude iste pilierom odboru diplomatickej akadémie. A
pokračujme ďalej, tentoraz nahliadnime do modrých straníckych kádrových rezerv.
Lucia Klapáčová,  extajomníčka SDKU sa
stala riaditeľkou kancelárie pána Ježovicu, Dzurindov hovorca Martin Maruška
obsadil post vedúceho služobného úradu , poslankyňa SDKÚ na miestnej úrovni
Viktória Jančošeková riadi ministrovu kanceláriu, jej príbuzná Denisa Lukáčová
bola takisto prijatá do služieb MZV atď. Paradoxná pritom je skutočnosť, že sa
ani novinári, ani verejnosť nedokážu dozvedieť, či sú na základe interných
konkurzov títo zamestnanci postupne preraďovaní do stálej štátnej služby a
prednostne pripravovaní na pôsobenie v zahraničí. Podľa názoru pamätníkov
takúto netransparentnosť, neprofesionálnosť a stranícke čistky na Hlbokej ulici
nezaznamenali od čias vzniku tohto samostatného rezortu. Naopak úplne bola
rozbitá vnútorná reforma a korektná personálna výstavba , ktorú naštartovalo
predchádzajúce vedenie. Samozrejme, že som nespomínala aj personálne zmeny na
slovenských zastupiteľských úradoch, kde boli tiež zaujímavým spôsobom odvolaní
veľvyslanci a ešte zaujímavejším spôsobom menovaní ich nástupcovia, nehovoriac
o pozíciách ekonomických diplomatov. O tom však v niektorom z mojich ďalších
blogov.